S cudzím jazykom si prácu nájdete skôr a budete mať aj vyšší plat

img01

 

Veľa ľudí dnes cestuje za hranice z rôznych dôvodov, no najčastejšie je to práca. S príchodom do zahraničia si ľudia uvedomujú, že bez cudzieho jazyka sa práca ťažšie hľadá. Človek cíti zvýšenú potrebu cudzieho jazyka aj keď ostáva doma na Slovensku a to najmä kvôli príchodu zahraničných investorov, ktorí podľa slov Vladimíry Držkovej, Branch Manager spoločnosti Lugera&Maklér zároveň podporili jazykovú gramotnosť Slovákov.

 

Aká je znalosť jazykov u uchádzačov o prácu?

 

„V súčasnosti je bežná znalosť dvoch cudzích jazykov na aktívnej či plynulej úrovni. Najčastejšie v kombinácii anglický a nemecký jazyk, pomerne často sa stretávame aj s kombináciou anglický a ruský alebo nemecký a ruský jazyk,“ hovorí Alexandra Lichvárová, senior manažérka v poradenskej spoločnosti Amrop Hever Slovakia.

 

Aké jazyky žiadajú firmy?

 

img01

 

Jednotkou medzi cudzími jazykmi je angličtina. „Zamestnávatelia väčšinou vyžadujú buď anglický jazyk v kombinácii s určitou odbornosťou – napríklad účtovníctvo, alebo jazykové dvojkombinácie, kde prvým jazykom je anglický v kombinácii s nemeckým, francúzskym, španielskym a talianskym jazykom,“ vysvetľuje Janka Hogh, Recruitment Consultant spoločnosti Grafton Recruitment Slovakia.

 

Niektorí zamestnávatelia vyžadujú dokonca jazyky akými sú čínština, či japončina, potom je to primárne aktívna znalosť francúzskeho, talianskeho alebo španielskeho jazyka. Janka Hogh ďalej hovorí, že obzvlášť náročnejšie je nájsť ľudí so znalosťou severských jazykov – nórčiny, švédčiny, dánčiny, a kandidátov, ktorí vedia po turecky, japonsky, portugalsky, holandsky a hebrejsky.

 

Ako je to s jazykovou úrovňou?

 

Hoci sa počet ľudí, ktorí ovládajú cudzí jazyk, zvýšil, úroveň znalosti sa kontroluje stále, personalisti sa na životopis nespoliehajú. „Často sa totiž stáva, že kandidáti majú tendenciu preceňovať úroveň svojich jazykových znalostí alebo si do životopisu uvedú nepravdivú informáciu zámerne, aby zlepšili svoj profil. Zamestnávatelia riešia overovanie jazykových znalostí uchádzačov rôznymi spôsobmi, najčastejšie využívajú možnosť viesť celý výberový pohovor s kandidátom v požadovanom cudzom jazyku, niekedy využijú aj testovaciu metódu. Všeobecne však platí, že ak sa uchádzač dokáže prezentovať v cudzom jazyku počas hodinového výberového pohovoru, zamestnávateľ ho môže považovať z hľadiska jazykovej výbavy za vhodného,“ hovorí Lichvárová zo spoločnosti Amrop Hever Slovakia.

 

Kontrolu považuje za dôležitú aj Vladimíra Držková z Lugera&Maklér, ktorá písomné testovanie uprednostňuje najmä vtedy, ak je potrebné zistiť špecifickú oblasť jazykovej vybavenosti, či už ide o finančnú terminológiu, IT terminológiu a podobne.

 

Plat bez znalosti jazyka je nižší

 

img01

 

Majú teda ľudia, ktorí neovládajú ani jeden cudzí jazyk, vôbec šancu nájsť si prácu? „Samozrejme, že šancu majú. No nevýhodou takýchto uchádzačov je, že záujemcov o takéto pozície je podstatne viac, keďže ľudia, ktorí ovládajú nejaký cudzí jazyk, sú na Slovensku stále v menšine,“ hovorí Držková. Ako dodáva Lichvárová, nemožno očakávať, že človek, ktorý sa nedohovorí v nijakom cudzom jazyku, získa prácu na pozícii, na ktorej treba denne komunikovať v písomnej aj ústnej podobe so zahraničím.

 

„Šancu získať prácu má aj zamestnanec, ktorý nedisponuje znalosťou žiadneho cudzieho jazyka, ale má to vplyv na výšku jeho finančného ohodnotenia, ktoré je väčšinou o niečo nižšie. Ak ovláda prácu s počítačom, má príležitosť zamestnať sa v zákazníckych centrách, na administratívnych pozíciách, vo výrobných podnikoch, v štátnej správe alebo v menších spoločnostiach, ktorých oblasť pôsobenia nie je zameraná na zahraničie a komunikácia so zahraničím nie je potrebná,“ uzatvára Janka Hogh.

 

Vytvorené dňa: 16. May 2022