Veľkonočné sviatky so sebou prinášajú mnoho tradícií a zvykov, no čo iný kraj to iný mrav. Pozrime sa teda na to, ako to vyzerá v rôznych kútoch sveta:

Slovensko – šibi - ribi mastné ryby

Najvýraznejším zvykom na Slovensku je u niektorých tak obľúbené šibanie. Mládenci s korbáčmi v rukách na Veľkonočný pondelok už od rána obchádzajú dievčatá a ženy, aby ich poliali vodou a vyšibali. Robí sa tak vraj preto, aby boli zdravé a krásne. Šibanie sprevádza recitovanie kolied a spievanie ľudových piesní. Ženy potom dajú šibačom na znak odpustenia farebné vajíčko. V súčasnosti sa však často dávajú aj peniaze alebo iné dary. Symbolom Veľkej noci či jari ako takej sú aj bahniatka a zlatý dážď, ktoré si ľudia dávajú do váz. Rovnakým spôsobom oslavujú Veľkú noc aj v Česku.

V Anglicku hľadajú vajíčka

V krajine červených autobusov závisia prípravy Veľkej noci na jednotlivých rodinách. Tie veriace dodržiavajú pôst a chodia do kostola, najmä na Veľkonočnú nedeľu. V Anglicku vôbec nepoznajú pletenie korbáčov, viazanie stužiek a šibačku. Márne by ste tu hľadali aj veľkonočného barančeka, zato zajačik nadeľuje deťom čokoládové vajíčka, dobroty a hračky. Tie však musia Briti najprv nájsť, pretože sladkosti sú dobre ukryté pred zvedavým zrakom v dome alebo v záhrade.

Vo Francúzsku je Veľká noc sviatkom čokolády

V celom Francúzsku od Veľkého piatku až do Veľkonočného pondelka nezvonia zvony na žiadnom chráme. Francúzi si tak pripomínajú umučenie a ukrižovanie Krista. Zvony sa opäť rozozvučia až v deň Kristovho vzkriesenia.
Veľká noc je v tejto krajine aj sviatkom čokolády. Čokoláda sa tu v tomto období konzumuje v akejkoľvek podobe – od vajíčok a zajačikov až po kuriatka a zvončeky. Jedna legenda hovorí, že zvony, ktorý sa na Veľkonočný pondelok „vracajú z Ríma“ porozhadzujú po záhradách domov čokoládové vajíčka, ktoré deti s radosťou utekajú pozbierať.

V Írsku sa tancom súťaží o koláče

V Írsku je obdobie pred Veľkou nocou obdobím pôstu a modlitieb. Podáva sa tu pórová polievka a pečená jahňacina. Vajíčka, ktoré tu sliepky znesú na Veľký piatok sa označia krížikom a každý Ír by na Veľkonočnú nedeľu mal zjesť aspoň jedno takto označené vajíčko. Práve Veľkonočná nedeľa je dňom, kedy Íri vychádzajú do ulíc tancovať. Tancom súťažia o koláče. Rovnako, ako vo Švédsku, je tu populárne „Gúľanie vajíčok“. Každá súťažiaci obdrží paličku, alebo lyžičku a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúlať vajíčko k cieľovému bodu.

V Taliansku si pochutnávajú na pečenom jahniatku

Taliani sviatok Veľkej noci nazývajú La Pasqua. Servíruje sa tu Angellino, čo je pečené jahniatko. Tento pokrm symbolizuje obetovanie Ježiša na kríži. Podávajú sa tiež vajíčka, ktoré si rozdávali medzi sebou už prví kresťania. Najmä deťom veľmi chutí špecilány Veľkonočný chlieb vytvarovaný do tvaru koruny a naplnený sladkosťami.

Na Cypre sa na Veľkú noc kupuje nové oblečenie

Cyperčania si pred Veľkou nocou kupujú nové oblečenie, najmä však obuv. Na Zelený štvrtok ženy pečú tzv. „laounes“. Sú to koláče zo strúhaného syra, vajec a mätovej plnky a sú vytvarované do trojuholníkového alebo štvoruholníkového tvaru. Servírujú sa tu tiež „Koulouria“, čo sú maslové koláčiky z mlieka, korenia a cukru a „Tyropittes“ – bochníčky so syrom a sezamovými semiačkami. Tradičným jedlom je tu na Veľkonočný pondelok „Faki Xidati“ – kyslá šošovicová polievka s octom, ktorá symbolizuje Ježiša, ktorý keď si na kríži vypýtal vodu, podali mu špongiu namočenú v octe. Najdôležitejšie bohoslužby prebiehajú v sobotu o pol noci. Cyperčania si do kostola prinesú sviečku a keď kňaz povie „Kristus vstal z mŕtvych“, každý si prinesenú sviecu zapáli.

Portugalci pália hranice

V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice, na ktorých ľudia upaľujú slamených panákov vyzerajúcich ako Judáš. Tradičným veľkonočným jedlom je omeleta plnená slaninou, ale pochutia si aj na pečenom kozliatku, jahniatku, či chrumkavom prasiatku. Na svoje si prídu aj maškrtníci, pre ktorých vypekajú gazdinky od rána briošky a koláče od výmyslu sveta. Na stole nesmú chýbať ani čokoládové vajíčka a mandle.

Švédi vyháňajú čarodejnice

Severania verili v minulosti v čarodejnice a zlé sily. Dnes bosorky pripomínajú iba malé deti, ktoré sa obliekajú do dlhých šiat a s tvárami natretými načerveno zvonia pri dverách. Zábavku pripomínajúcu Halloween si niekedy ozvláštnia tým, že pod prah podstrčia susedom zapečatený list s podomácky vymysleným veršíkom. Neodmysliteľnou súčasťou škandinávskej veľkonočnej výzdoby sú brezové metly, ktoré sú na koncoch vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Vo veľkom sa jedia najmä praženice, omelety, jahňacie mäso a losos. Deti dostávajú marcipánové zvieratká a čokoládové figúrky.

V Nórsku sa riešia vraždy

Veľkonočné sviatky s nádychom kriminality majú v Nórsku. Tam totiž okrem maľovania vajíčok riešia obyvatelia vraždy. Tamojšie televízie vysielajú kriminálne a detektívne príbehy a ten istý trend nasleduje aj tlač. Mimoriadne obľúbeným seriálom je Poirot od Agathy Christie. Ak práve nehádajú, kto je vrah, radi chodia na prechádzky do prírody.

Bláznivý karneval v Holandsku

V krajine tulipánov začína deň pred pôstom karneval. Prípravy naň sa začínajú už v jedenásty deň jedenásteho mesiaca predchádzajúceho roka, kedy sa zíde rada jedenástich, aby pripravila všetky plány podujatia. Symbolika čísla jedenásť nie je náhodou, pretože jedenástka je číslom bláznov. V podobnom duchu sa nesie aj maškarný ples a v každom meste sa volí princ karnevalu, ktorý dostane od starostu kľúč. Tradičným veľkonočným pokrmom je sladký chlieb s hrozienkami a ríbezľami.

V Litve majú veľkonočnú babku

V Litve je „maskotom“ Veľkej noci veľkonočná babka v kočiari. Nemá v ňom však zapriahnuté kone, ale zajačiky, ktoré rozvážajú veľkonočné vajíčka po celej krajine. Dobré deti dostanú krásne vyfarbené vajíčka, no bez odmeny neostanú ani tie neposlušnejšie. Baltský národ je veľmi poverčivý. Ak nechcete, aby vám v lete skrížil cestu had, nesmiete zočiť v prvý veľkonočný sviatok žiadnu ihlu.

Listová mánia v Dánsku

Dánsko sa pýši jednou špecifickou tradíciou - posielaním prekáračkových listov. Deti ich píšu už niekoľko týždňov pred sviatkami a potom ich pošlú svojim kamarátom. Listy sú anonymné, ale ich podpis má toľko bodiek, ako počet hlások v mene odosielateľa. Do obálok sa vkladajú snežienky ako poslovia jari.

V Rusku hrajú vajíčkovú hru

Veľká noc je po Vianociach pre pravoslávnych druhým najväčším sviatkom. V Rusku je tradičným zvykom farbiť kraslice varením vo vode s cibuľovými šupkami. So zafarbenými a vychladnutými vajíčkami zvyknú Rusi hrať hru pri ktorej sa snažia protivníkovi rozbiť vajíčko bez toho, aby praskli to svoje. Ten, kto vyhrá si môže niečo želať. V Rusku sa počas sviatkov podávajú iba studené jedlá.

V Afrike spievajú a tancujú

V Afrických kresťanských komunitách je Veľká noc veľmi dôležitým sviatkom. Chrámami sa nesú Kresťanské hymny doprevádzané hrou na bubny. Po omši Afričania vonku pred chrámom tancujú tradičné tance. Veriaci sa potom vracajú do svojich domovov aby pokračovali v oslave hodovaním. Veľká noc má v Afrike nielen duchovný, ale aj spoločenský charakter. Je to sviatok, počas ktorého sa stretávajú rodiny v hojnom počte.

V Austrálii poľujú na veľkonočné vajíčka

Austrália je multikulturálna krajina takže sa Veľká noc na tomto kontinente oslavuje rôznymi spôsobmi. Pre väčšinu ľudí je hlavným sviatkom Veľkonočná nedeľa. Práve v tento deň sa veriaci zúčastňujú bohoslužieb. Na Veľkonočnú nedeľu sa konzumujú na raňajky tzv. „Hot cross buns“. Sú to malé žemle so sušeným ovocím a s krížom navrchu. Deti si vymieňajú čokoládové vajíčka. V niektorých sa ukrýva malá hračka. Niektorí Austrálčania organizujú „Poľovačku na veľkonočné vajíčka“. Vtedy poschovávajú vo svojich domoch a záhradách vajíčka, ktoré ostatní hľadajú. Vyhráva ten, kto nájde najväčší počet vajíčok. Po „poľovačke“ sa podáva obed, ktorý pozostáva z pečenej jahňaciny, hovädziny alebo kurčaťa podávaného s pečenou zeleninou, napr. zemiakmi, tekvicou či mrkvou.

Zdroj: http://www.alinka.sk, http://plnielanu.zoznam.sk